Priazeň lastovíčat (2024)

v spolupráci s Evou Máriou Molekovou
víťazstvo v súťaži návrhov Umenie na mieste X

Obec Borša si na mnohých miestach pripomína pamiatku svojho rodáka Františka II. Rákocziho. Okrem kaštieľa s múzeum, je tu po Rákoczim pomenované napríklad aj detské ihrisko, futbalový klub, či štadiónik kde tento klub hrá svoje domáce zápasy. Parcely v bezprostrednom susedstve futbalového ihriska sú súčasťou ponuky projektu Umenie na mieste X. Keďze obaja sa s témou športu a športovísk vo svojej tvorbe zaoberáme dlhodobo, stanovili sme si za cieľ vytvoriť inśtaláciu, priamo na území štadióna.

Futbalových ihrísk a štadiónov sú na Slovensku tisíce. Umelecké realizácie na nich by sme ale spočítali na prstoch dvoch rúk. Futbalový zápas je spoločenské podujatie dôležité pre kultúrny život mnohých obcí. Kým zápas trvá dve hodiny, zvyšok týždňa je ihrisko súčasťou prírody, svojským, takmer monokultúrnym biotopom. Je domovom pre množstvo hmyzu a vtáctva. Štadiónik v Borši má okrem krytej tribúny aj jednu prírodnú dominantu – mohutný topoľ biely stojaci rovno za jednou z brán, v stredovej osi ihriska. Vzhľadom na jeho význam pre vtáctvo kŕmiace sa na ihrisku ale aj pre jeho geometrickú polohu v rámci areálu sme ho vybrali ako ústredný motív našej intervencie. Našim zámerom je vytvoriť výtvarný objekt voľne pracujúci s tvarmi tribúny, ktorá by strom predefinovala zo súčasnej polohy tesne za plotom do polohy v areály štadióna. Táto abstrahovaná tribúna stojaca okolo stromu má nasledovne odstupňované poschodia – spodný rad, organicky nadväzujúci na plot je miesto na sedenie pre ľudí pozorujúcich strom. Keďže ihrisko nevnímame iba ako ľudskú stavbu ale ako súčasť okolitej prírody, vrchné “sektory” hľadiska sme vyhradili pre okolité vtáctvo, ktoré si tieň dominantného stromu môže užívať tiež. Vrchná časť “tribúny” tak zároveň postupne nadobúda kvality a charakter topoľa, k čomu prispieva postupný vertikálny prechod konštrukcie od kovu ku konárom. Na vrcholoch siedmych dominantných nosníkov objektu sa nachádza 7 drobných detailov, vychádzajúcich z charakteristických zariadení na štadióne – reflektory umelého osvetlenia a amplióny hlásateľa.  Reflektory stvárňujeme ako kruhové objekty zo spekaného farebného skla. Sú umiestené na východnom a západnom okraji objektu a svetlo pri prechode cez ne vytvára vitrážový, farebný efekt sfarbujúci povrch stromu i trávnika. Tvar ampliónov na ďalších troch nosníkov je tiež použitý na funkciu vtáčich búdok v tesnej blízkosti stromu

pôvodný stav

navrhovaný stav

Previous
Previous

Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny (2024)

Next
Next

Stůj, noho! (2024)