HOUSE STORYTELLING, object, animation, essay (2019 - 2020)

Chodíme po socialistickom meste, ktoré pomaličky meníme na svoj obraz. Hlavným motorom architektonickej produkcie sú ponuka a dopyt. Krízy striedajú blahobyty, staromestské prieluky sú postupne zapĺňané stavbami. Sloboda je frekventovaný výraz pri pomenúvaní metód dosahovania kvality architektúry. Slobodné vzdelanie, slobodná súťaž, slobodná kritika. Tajomnou entitou definujúcou vznikajúce prostredie doby sa stáva developer, anonymný, no známy minimálne tým, že je slobodnejší medzi slobodnými. Vplyvom niekoľkých budovateľských excesov vzniká obraz o chamtivých individuách opulentných pózičiek, všadeprítomných našich ľudoch, či firmách s názvami končiacimi na -ex. Slobodné umenie ako doplnok verejného priestoru a architektúry už skoro nikomu nepripadá ako dobrý nápad, viac posolstva sa dá vtesnať na obrazovky a tie sa dajú vtesnať všade od vrecka až po strechu. Slobodnému vizuálnemu umeniu navyše nikto nerozumie, resp. nikto sa už nemusí tváriť, že mu rozumie, resp. umelci už nemusia robiť umenie, ktorému každý rozumie. Je jednoduché porozumieť, prečo do verejného priestoru nepribúda nové umenie. Hlavným motorom produkcie priestoru sú ponuka a dopyt. Dopyt je po pocite súkromia, po deunifikácii bývania, po plote nad výšku očí, rezervovanom parkovacom mieste, dvore, súkromnej vodnej ploche. Verejné fontány postupne zhrdzavejú a rozpadnú sa a pár sôch ktosi odpíli do zberu železa. Verejný priestor bez disciplinárneho komplexu nemá kto spravovať ani dávať mu systém. Slobodu prihlásiť sa k tomuto priestoru medzi domami, či starať sa oň objavujú občania nesmelými postupnými krôčikmi trvajúcimi dekády. Dialóg umenia a architektúry už a ani ešte nie je zakotvený systémovo-tak to chodí v dobách, keď sa menia systémy. Rozpad spoločenských štruktúr spôsobuje rozpad hmotných štruktúr a ten v mikromerítku niekedy vedie až fyzickému poškodeniu jednotlivca, napríklad keď sa skokom do pod vodou skrytých trosiek fontány v Mlynskom náhode dokaličí neznámy odvážlivec. Majiteľ fontány je toho času trestne stíhaný taliansky podnikateľ. Na verejný priestor z výšky budov v ktorých vznikol dopyt a prostriedky dohliadajú zatepľovači, aby večer cestovali domov na vidiek. Postupne pod ich polystyrénom miznú kozmonauti aj holubice mieru, lebo dopyt nukleárnych rodín a iných typov rodín za stenami tých budov je po tepelnej efektivite a nie po umení v architektúre. Po nikoho verejnom priestore chodia mladí slobodní s laptopmi v brošniach zmätene hľadajú v bytovom fonde minulej doby vhodné typológie pre svoje životy. Češúca sa pani Mathé našla svoje nasledovníčky v intímnych situáciách na billboardoch a obrazovkách. Anestetika voči verejnému priestoru nového mesta má mnoho podôb. Budujeme nové nové mesto. Vždy a znova

DOWNLOAD .pdf Kurátorský text Petra Tajkova v katalógu kolektívnej výstavy Sú Dané: Park, Fontána, Východoslovenská galéria 2020

POZRI SI REPORTÁŽ na artyoucaneat.sk z výstavy Sú Dané: Park, Fontána

PREČÍTAJ SI ESEJ House Storytelling na Instagrame Východoslovenskej galérie

Nájdené objekty (stavebný materiál, obrazy, apropriácie, adaptácie), z ktorých objekt pozostáva materializujú ontológiu udalostí majúcich vplyv na materialitu ďalších udalostí:

V roku 1920 metodik moderny a obrazu súčasných miest nazýva dom „strojom na bývanie“

V roku 1936 stavia Vladimír Karfík pre Baťu v Zlíne 77metrový mrakodrap, druhú najvyššiu budovu  Európy funkcionalizme

V roku 1951 ponúka Jiří Kroha, hlavný teoretik československého socialistického realizmu dom – kuklu, do ktorého „vchází lidský červ a vychází lidský motyl (kultúrní člověk)“. Kroha projektuje Novú Dubnicu, mesto socialistickej utópie

V roku 1954 maľuje Ján Mudroch Partizánku na stráži pod Rozsutcom

V roku 1955 vyrastá v Bratislave náš prvý panelák a socialistický realizmus prestáva byť cool ruka v ruke s ústupom stalinského kultu osobnosti

Na budoách sa objavujú astronauti a holubice mieru, vizuálny hrdinovia studenej vojny. Corbusierovské mestá sú zase v hre. Pamätníci skutočnej vojny sa sťahujú na sídliská. Partizánky stretávajú astronautov

V roku 1968 sa ponad mestá zlietajú pozvané vojská Varšavskej zmluvy

V roku 1993 je v Bratislave experimentálne zateplený prvý panelák, obklad medzi časom splesnivel. Na budovách sa hojne objavujú graffiti a plagáty. Ľudia volia v slobodných voľbách

V roku 2019 pokrývajú budovy klimatizácie a satelity. Sklenené výplne vyplnili samolepiace vtáky. Tisíce robotníkov po celej krajine usilovne približujú moment zateplenia všetkých panelákov.

fotografie: Nikolas Bernáth (výstava semestrálnych prác FUTU, LS 2017/2018) Ondrej Rychnavský (v Sú dané: Park, fontána, Východoslovenská galéria, 2020) a Leontína Berková (v OFF Academy, 2019)